Úvod Príspevky Priestor na zamyslenie

Prihlásiť / Odhlásiť



Kto je prítomný

Máme online 46 hostí 
PDF Tlačiť E-mail

Priestor na zamyslenie

„Prežívam situáciu, ktorá mi je nepríjemná, ktorá ma dráždi, sťažuje mi život. V tej situácii samozrejme nie som sama, je tu aj iná osoba, ktorá túto ťaživú situáciu spôsobila. To kvôli nej som teraz nešťastná, zúfalá, nedarí sa mi -  pre nervozitu, ktorá ma v tomto mučivom čase neustále obchádza. Vinníka poznám, je ním dotyčná osoba, to pre ňu sa už dlhšie neusmievam a v noci sa ničím myšlienkami o jej správaní.“

Milovať Boha a blížneho ako seba samého. Možno teraz pre mňa nepredstaviteľné, aby som svojho blížneho dokázala v tomto čase milovať. A predsa. Dusno a ticho, ktoré sa vytvorilo vďaka nám obom, priniesli priestor na zamyslenie. Ak je Boh, môj blízky i ja na rovnakej úrovni, ak sme všetci traja hodní rovnakej lásky, nemôžem sa na svojho blízkeho pozerať ako na vinníka. Nikto v tejto situácii nie je vinník, a nikto nie je ani obeť.

Priestor – dostatočne veľký a dostatočne dlhý – dáva dostatočné množstvo času na premýšľanie. Keď blúdivé, posudzujúce a odsudzujúce myšlienky dokážeme opustiť, vytvoríme si priestor pre seba. V tomto tichom a pokojnom priestore pocítime seba a svoje pocity, uvedomíme si svoje emócie. To je zmyslom celej situácie, ktorú práve prežívame. Zastaviť sa, upriamiť svoj zrak do seba, vnímať čo cítime. Pochopením sa situácia pre mňa mení z neznesiteľnej na uzdravujúcu. Ak začnem takto vnímať prežívané chvíle, zmenila som svoje nazeranie na dusno okolo seba. Pri zachovaní pokoja, trpezlivosti, pri vložení lásky k sebe, k blízkemu i do celej situácie, môžem sa posúvať ďalej. Pocity, ktoré naplno preciťujem,  spájajú sa s rovnakými, dávno prežitými pocitmi. Vtedy som však bola na opačnej strane. Toto sú teda tie božie mlyny, ten bumerang, či karma človeka!  Návrat pocitu - čo som dala, vrátilo sa mi späť.

Môj blízky. Na začiatku som ho vnímala ako vinníka. Dnes už chápem - je v tom nevinne. Navzájom sme si vytvorili situáciu, aby sme sa obaja očistili od vlastnej minulosti. Aby sme spoznali, čo sme dávali a aké to je, keď to sami na vlastnej koži prežívame. Nič iné, iba splatenie dlhu, alebo odpracovanie si svojej dlžoby. Preto som ho v živote postretla, preto som si ho k sebe pritiahla, preto som sa mu narodila. Milovať Boha a blížneho ako seba samého. Dá sa. Predchádza tomu iba pochopenie a porozumenie stvorenému božiemu systému.

Trápenia prežívané v situáciach sú návraty k našim „dávaným darom“. Je to prežívanie  pocitov, ktoré naše dary v iných ľuďoch spôsobili. Zmyslom je ich naplno precítiť, spoznať, pochopiť. Nie je potrebné sa umárať, odpúšťať sebe, či iným, viniť sa a tak sa znovu zamotávať do vlastných sietí. Všetko je náš vývoj. Zdokonaľovanie, učivo, skúsenosti. Odpúšťanie na jednej strane vytvára pocit viny na strane druhej. Je deštrukčné. Spoznať a pochopiť,  prepustiť  a opustiť, očistiť a vziať si ponaučenie. Napokon prežívaná situácia je veľkým ponaučením a veľkým mementom do našich ďalších dní. Nerobiť zle - nie preto, že sa to nemá, nerobiť zle - lebo už vieme, čo  pri tom duša cíti.

Katka Partlová

 

Z našej fotogalérie


Malovanie-10
Koncert J.Majercika v Nitre-6
Cvicenie s M.Travnickom-12
hodvab-9