Úvod Príspevky Energia brania a dávania

Prihlásiť / Odhlásiť



Kto je prítomný

Máme online 21 hostí 
PDF Tlačiť E-mail

Energia brania a dávania

Viem dávať. Dávam v rôznej podobe:  opatera, svoje služby, venujem  svoj čas, pohladenie, rozhovor, vľúdne slová, duchovná pomoc, finančná, materiálna pomoc - ovocie, zelenina  z vlastnej úrody, vajíčka, zaváraniny, lekváre, zákusky, koláčiky, výrobky svojich rúk, pletené, hačkované, výšivky, veci drobnej potreby, jednoducho všetko, čo inému dám, darujem. Alebo len tak, dávam seba samého so svojou dobrou náladou, úsmevom, radosťou, obyčajným milým pozdravom, prihovorením sa.

Keď dávam, vytváram energiu dávania. Energia dávania rastie, keď viem s ľahkosťou, radosťou, láskou podať inému. Je to akoby pri mne táto energia vyrastala, zväčšovala sa, nikdy z nej neubúdalo.  Ak je ochota dávať, vždy je z čoho dávať.

Energia brania. Keď ja niekomu dávam, je niekto, kto berie. Všetci dávame a  všetci berieme. Kým je rovnováha, je všetko v harmónii, v poriadku. Ak ale niektoré ruky iba prijímajú, berú, na strane tohto človeka vyrastá a mohutnie energia brania. Takéto ruky sú vždy prázdne, hlava nespokojná,  duša frustrovaná, energia brania nemá nikdy dostatok. Je to čierna diera, v ktorej sa všetko stráca. Takýmto ľuďom sa nedarí, alebo darí málo vo všetkých oblastiach života, vo vzťahoch, financiách, majetku, v práci, v zdraví telesnom i duševnom, v duchovnom napredovaní a podobne.

Ak má matka dieťa vo svete, ono prichádza občas na návštevu, matka dáva. Má veľa lásky, ktorá sa dokáže materializovať, premieňať na potraviny, peniaze, povzbudivé slová, pohladenie. Dieťa berie. Ak ale chodí na návštevy iba brať, čoskoro sa nerovnováha začne prejavovať. Nespokojné dieťa, ktorému sa vo svete nedarí, matka, ktorá sa viac namáha, aby mohla podarovať, pomôcť, postupná menšia ochota prispievať dieťaťu, vytrácanie súdržnosti, lásky, odcudzenie. A stačilo by tak málo. Aby dieťa iba nebralo. Aby prinieslo a dalo matke seba, svoju radosť, správy (hoci neradostné) o sebe, úprimný rozhovor, spoločné posedenie, prechádzka, pomoc v záhrade, v dome. Dať svoj čas matke, dať prácu svojich silných rúk, poznanie svojho mladého rozumu. Jednoducho dávať. Radosť z dávania a radosť z brania. Aby obaja boli naplnení, aby ani jeden z nich nemal nedobrý pocit, že dáva, že berie.

Nezabúdať na seba. Sebe tiež neustále dávame, neustále berieme. Jedlo je o dodávaní energie do tela, prácou, dennodennou činnosťou sa energia z tela odčerpáva . Aj premýšľanie nás stojí veľa energie, o negatívnych emóciách, ktoré v nás kolujú ani nehovoriac. Iste vieme zo svojich vlastných skúseností, akí unavení bývame, keď sa na niekoho hneváme, či zlostíme. Ak je rovnováha dávania a brania, telo je  v harmónii a v poriadku, zdravé, vitálne. V zdravom tele, zdravý duch. Energiu do tela a mysle dodávame nielen jedlom, ale aj kultúrou, pohybom, pozitívnym rozmýšľaním, tvorivosťou, hravosťou. Rozhovory, posedenia, tanec, práca, záľuby, samotné dávanie iným je zároveň dávaním sebe samému.

Dve kolegyne, rovnako zarábajúce, jedna slobodná matka, druhá singl. Ráno prichádzajú do práce takmer v rovnakom čase. Mladá mamička stihla raňajky, škôlku, svoj make-up, prichádza s úsmevom na tvári. Mladá dievčina už zase mešká, raňajky nemala, ranné cvičenie zamieňa za beh na MHD, nechápe, kde berú iní energiu ráno sa ešte aj usmievať. Hoci obe zarábajú rovnako, matka dokáže spolu s rodinnými prídavkami zvládať seba, dieťa, byt, dokáže vyjsť s mesačným príjmom. Má  to ťažké, ale nefrfle, má podporu rodičov, pomoc rodiny (dôležitosť energie rodiny) , je so životom, ktorý si vybrala spokojná. Slečna, hoci má na starosti len seba, sa má akosi ťažšie. Vidí okolo seba veľa nespokojnosti (vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá), nevidí svoju budúcnosť optimisticky, nedarí sa jej nájsť správneho partnera, v práci nenachádza pokoj, zamestnania vymieňa častejšie, akoby chcela. Život, ktorý si sama zvolila je iný, ako ten, ktorý mala a má vo svojej hlave. Energia brania a dávania. Nebudem rozvádzať, netreba. Začať treba od seba. Začať dávať sebe, iným, rodine, priateľom, kolegom, všetkým. Aby sme si svoju hojnosť vytvárali sami.

Vedieť brať je rovnako dôležité, ako dávať. A nielen brať, keď nám iní dávajú, ale ak máme nedostatok, musíme sa naučiť aj pýtať. Nesmieme pripustiť, aby sme  o svoju vlastnú energiu nestáli a pre nami vyhotovenú  prekážku si ju nedopĺňali . Odhodiť pýchu, hrdosť, povýšenosť, hanbu a vypýtať si radu, pomoc, službu. Možno sú ruky, ktoré chcú dať, darovať, ale nevedia komu. A my práve vtedy tú ich energiu  dávania potrebujeme. Potrebujeme sa znovu postaviť na nohy, upratať si v hlave, posilniť telo, rozhýbať, vykonať, zaceliť. Potom budeme znovu tam, kde chceme byť. Mať dostatok, hojnosť, schopnosť znovu dávať. To by mal byť náš cieľ: vypýtať si teraz preto, aby som mohol neskôr dávať tým, ktorí budú potrebovať.

Vedieť žiť tieto dve energie je veľmi dôležité najmä pre ľudí, ktorí sa uberajú smerom pomáhať cudzím ľuďom. Či už ide o psychickú pomoc, alebo praktické rady,  liečenie. Tu platí ešte výraznejšie spomínané príslovie: vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. Čítala som viackrát články o šamanizme. Filozofia šamana je o liečení seba a človeka. Nie o liečení človeka.  Človek, ktorý prichádza ku mne s chorobou, prichádza v prvom rade s informáciou, ktorá je pre mňa dôležitá a potrebná. A tak sa liečime obaja. Ja dokážem svojimi schopnosťami pomôcť chorému človeku, on mi pomohol v niektorej oblasti môjho života. Informácia (napr. duchovná príčina ochorenia) je kúsok skladačky, ktorá mi ešte chýbala, ja sám sa niečo naučím, niečo mi v živote do seba  zapadne, docvakne. Ak liečiteľ iba dáva (pritom môže mať nádherný cieľ pomáhať a uzdravovať), čoskoro sa vyčerpá, prichádzajúce negatívne energie sa usádzajú aj v ňom, postupne sa sám dostáva do polohy hľadania pomoci pre seba samého. Videla som dokument o liečiteľovi, ktorý povedal: „chcel som liečiť ľudí, pomáhať“. Spravil si kurzy rôznych liečiteľských techník a začal realizovať svoj sen – pomáhať ľuďom. Spočiatku sa mu darilo, ale potom to začalo niekde viaznuť. Cez postupné psychické problémy, havárie, telesné bolesti, siahol až ku krajnému riešeniu. Vyhľadal exorcistu, aby mu z jeho psychických a telesných problémov pomohol. Pomohol. Prvé, čo mu exorcista  doporučil  bolo, aby okamžite prestal s prácou s energiami. Keď hovoril exorcista o svojom pomáhaní človeku, vyzdvihol jedinú vec: on sám nepomáha, on sa iba modlí, aby sa človeku dostala pomoc. Tak by to malo byť aj s našimi radami, pomáhaním, liečením iných. Konať tak, aby si liečený človek pomáhal sám. On sám musí prísť na to, čo robí zle, aké je jeho zmýšľanie, čo je v jeho živote nesprávne. Lebo iba liečiť, radiť, uzdravovať bez pokory je pýcha na svoje vlastné vedomosti a schopnosti. Nie: „Ja liečim“, ale. „Ja iba ukazujem, som sprostredkovateľ, lieči Boh, Stvoriteľ, Vesmír....v spolupráci s chorým človekom.“ Ja som mimo liečivého a uzdravujúceho procesu.

Keď riešime situáciu, nech nikdy žiadna strana nie je porazená.  Riešená situácia nie je boj, kde je víťaz a porazený. Správne vyriešená situácia musí byť  výhrou pre každého. Nájsť také riešenie, aby všetci boli víťazmi, aby zo situácie získali niečo pre seba, aby sa im dostalo pozitívnej energie na tele aj na duši, spokojnosť, pokoj, múdrosť. Zúčastnení berú, problém sa odovzdal, spracoval, pretransformoval.

Keď sa nám energia dávania a brania dostane „pod kožu“, nebude nám ťažké rozdávať, ani nepríjemné pýtať, či brať. Vždy musíme však dbať na vyváženosť a rovnováhu, bez nich naša spokojnosť nebude. Pri rovnováhe sa náš život  naplní pokojom, spokojnosťou, hojnosťou v každej oblasti. Šťastie a radosť budú našou súčasťou.

Katka Partlová

 

Z našej fotogalérie


cviceniejogy a opekacka-18
Joga a grilovacka-3
Joga a grilovacka-8
cvicenienazobori-2