Úvod Príspevky dokonalý poriadok

Prihlásiť / Odhlásiť



Kto je prítomný

Máme online 40 hostí 
PDF Tlačiť E-mail

Všetko, čo sa deje je dokonalý poriadok a harmónia. Všetko čo sa deje je spravodlivosť.

Začnem tou spravodlivosťou. Najlepšie a najjednoduchšie to uvidíme na našom zdraví. Uvediem  príklad, veľmi jednoducho a skrátene. Ak ma začne pichať, pobolievať v boku, v kĺbe, nad členkom z vonkajšej strany nohy, je to znamenie, že môj žlčník nie je v poriadku. Zatiaľ môže ísť o narušené funkcie žlčníka, veľa hnevu  (aj v sebe duseného), ak pokračujeme v zabehnutej nesprávnej životospráve, upozornenia sa zmenia na bolesti a tráviace ťažkosti.

Príde k zápalu žlčníka, vytvorí sa nám v žlčníku piesok, kamene,  pridajú sa žlčníkové záchvaty, lekári, vyšetrenia, infúzie, pobyty v nemocnici, operácia, odstránenie žlčníka. Ak tvrdohlavo pokračujeme  starými chodníkmi života, problémy sa vyoperovaním žlčníka nestratia. Posunú sa ďalej do pečene a staré problémy pokračujú, často vo väčšej, intenzívnejšej miere. V bolestiach tela sa často pýtame na príčiny nášho trápenia, hľadáme vinu v inom, len nie v sebe, obraciame sa k bohu s výčitkami. Tu sa môžeme zastaviť pri Spravodlivosti, ktorú sme spomínali v úvode. Spravodlivosť je v našom prípade jasná: nesprávny výber jedál, málo pohybu, nesprávne myslenie. V jedálničku máme veľa ťažkých a mastných jedál,  žlč sa vylučuje pri spracovávaní tukov, o dôležitosti pohybu ani nemusíme rozprávať, ale na naše myslenie sa musíme pozrieť zblízka. Všetko vzniklo a vzniká z myšlienky, nasledujú emócie, napätia a sužovania, čo má za následok blokovanie toku energie, nakoniec ochorenie  samotného orgánu. Spomenuli sme hnev v súvislosti s pečeňou a žlčníkom. Aj staré príslovie hovorí, že mu vzkypela žlč (nahneval sa, vybuchol). Najprv bola informácia zvonka, následne (tu začínam u seba) naša vlastná myšlienka, ktorá sa v hlave vytvorila, tá ovplyvnila našu emóciu, teda hnev. „Kto sa sužuje, ten sa zužuje“ - pri hneve, vzplanutí, výbuchu dochádza k napätiu svalov, k stiahnutiu orgánov, k ich zúženiu a tým k  zamedzeniu plynulého prietoku energie, ktorá neustále v našom tele prúdi (v tele  je  neustály pohyb - krv, dýchanie, činnosť mozgu, orgánov, metabolizmus, život bunky - kde je pohyb, tam je energia). Nakoniec pri takomto dlhodobom nepokojnom myslení, emočnom vypätí, hnevlivom správaní, nesprávnej životospráve, začnú sa nám diať zmeny v samotnom orgáne. Ak máme chorý žlčník, je to spravodlivé prinavrátenie nášho hnevu, ktorý sme vo svojej hlave tvorili. Je to bumerang, alebo po našom: otočenie mlynského kola, či „božie mlyny melú spravodlivo“. Aj v tomto prísloví sa nachádza slovko Spravodlivosť. Čítala som, že žlčníkové kamene si človek tvorí, aby v jede a v hneve mal čo hádzať po iných, okolo seba (smejko).

Tak ako sa pozeráme na spravodlivosť vo svojom fyzickom tele, môžeme spravodlivosť hľadať a nachádzať aj v ostatných oblastiach života. Tu je to už pre nás komplikovanejšie, ale... Naše vzťahy, situácie, fungovanie firmy, zamestnanie, rodina, vlastné vnútorné pocity, frustrácia, depresia, psychické problémy, za tým všetkým hľadajme spravodlivosť. Ja viem, ľahko sa píše, ťažko uvažuje, ešte ťažšie sa prijíma prípadné zistenie, otvorenie očí, spoznanie seba. Ale spolu so sebapoznaním prichádza aj nový pocit. Pocit porozumenia sebe samému, porozumenia životu, vidíme prehľadnejšie vzťahy a fungovanie života ako takého. Nehľadáme príčinu svojho nešťastia v iných ľuďoch, okolnostiach, životných situáciách, ktoré na nás doliehajú, ale sami v sebe a vo svojom myslení. Nikoho neobviňujeme za svoj vlastný nepokoj, na nikoho nezvaľujeme svoje nešťastie. Naopak, ak si priznáme svoj podiel  viny na vlastnej kríze, môžeme sa omnoho rýchlejšie z nej vymaniť. Neupadáme do depresie a hnevu na iného človeka, úrad, inštitúciu, život, okolnosti, ale s uvedomením si aj svojho vlastného zlyhania sa staviame znovu na nohy. Čas krízy, ktorý zažívame, môžeme skrátiť a život dať do správnych koľají. Nezabúdajme pritom na ľudí okolo seba., sú veľmi dôležití pre naše žitie. Hoci reči o rodine sa dnes akosi nenosia, pravda je taká, že zo sily rodiny môžeme čerpať veľa  energie, podpory  a pomoci. Či už osobnej, psychickej, materiálnej, finančnej a podobne. Stačí iba byť skutočnou súčasťou svojej, aj širšej rodiny, príbuzenstva. Rodinný celok zvyšuje svoj energetický potenciál  každým novým členom, a odmeňuje každého člena touto svojou energiou. Podľa štatistík a prieskumov najnešťastnejší sú „singl“ ľudia. Samota a opustenosť nesvedčí nikomu.

Človek na zemi žije v dualite. Radosť má svoj smútok, šťastie / nešťastie, choroba a zdravie, spokojnosť a nespokojnosť, dobro a zlo. Je to ako minca, ktorá má dve strany, rub a líce. Podľa toho, ktorú stranu mince mám pred sebou, som v stave šťastia, alebo v stave nešťastia. Ale ešte je tu jedna možnosť. Postaviť si mincu pred seba na hranu.  Minca to je náš život, náš poklad (biblické talenty), naša láska. Vezmime si svoju mincu pred seba a postavme si ju na hranu. Tak, aby sme nevideli steny mince, iba hranu.  Cez lásku, ktorú máme pred sebou, pozerajme na svoj život. Vieme, že na tej minci je  šťastie, aj nešťastie, radosť i smútok, pokoj aj nepokoj, ale tak to v živote chodí. V priebehu dňa, niekedy jednej hodiny, dokonca aj minúty môžeme zažívať oba protiklady. Pozerajme na lásku, žime lásku, ostatné je iba súčasťou života. Rozmnožujme zverené talenty, aby sme boli v živote bohatí. Bohatí na lásku, dobro, pokoj, šťastie, zdravie...

Aj bolesť, ktorou sme trápení, môžeme preciťovať rôznymi spôsobmi. Nechať sa unášať mučivou bolesťou, s myšlienkami upretými na boľavé miesto, alebo sa ponoriť v tichu do tej bolesti a stať sa jej súčasťou. Úplne celí. Pocit bolesti sa nám takýmto vcítením mení. Nevnímame iba dané choré, boľavé miesto na tele, ale sme súčasťou niečoho zvláštneho. V celom našom bytí, ktoré si uvedomujeme, je zvláštne ticho, ktoré sa dá rozpoznať. Pocit bolesti sa výrazne zníži, postupne akoby ešte viac ustupovala. Pozorovanie tohto stavu nás odvedie od bolestivého prežívania, naše myšlienky sa kotúľajú iným smerom,  neskôr si uvedomíme že náš zdravotný stav sa začal výrazne zlepšovať. Ja som celá užasnutá vnímala, čo  všetko sa môže s ľudským telom a mysľou diať. Bolo to pre mňa nové poznanie. Bez tabletky od bolesti, s novým pohľadom, s novou skúsenosťou. Zo srdca ďakujem.

Podobne  je to aj pri strachu. Nástup ochorenia, zistenie vnútorných fyzických problémov, bolesť a s ňou súvisiace okolnosti nás privedú do veľmi rýchleho a akútneho pocitu, ku strachu. Niekedy až panického, alebo hysterického. Strach sa prejaví vystrašeným búšením srdca, hučaním v hlave, v ušiach, celé telo je napnuté, myseľ vydesená, ustráchané myšlienky nedokážeme spočiatku dostať pod kontrolu. A vtedy nastupujú na scénu všetky naše dostupné informácie, ktoré sme si rokmi nazbierali, načítali, vypočuli, prežili na príbehoch iných. Vieme, že v prvom rade sa musíme upokojiť. Neodháňať strach ani bolesť, ale stať sa ich súčasťou. Naplno sa vnoriť do toho nášho strachu a ísť ešte hlbšie. V tom tmavom tichu schádzať po schodoch hlbšie a hlbšie. S pocitom, že musím prísť až na samotný spodok. Zostupovať zároveň s očakávaním, že tam dolu, možno až na samom dne, sa všetko vyjasní, ukáže. Nájdeme tam našu bezpodmienečnú oddanosť. Nájdeme tam poriadok a harmóniu celého vesmíru,  vrátane nás. Pokoj, ktorý sa v nás rozhostí, nám dovolí vrátiť sa späť do reality. Do reality bez strachu. Naše sužovanie a zužovanie mysle sa uvoľnilo, môže nastúpiť racionálne uvažovanie, prichádzajú postupne myšlienky a návody, čo so svojim telom a svojím ochorením robiť.  Ak sme sa svojim životom dopracovali k ochoreniam tela, či mysle, nezostáva nám nič iné, iba sa čo najrýchlejšie spamätať a začať naprávať svoje chyby.

Vo svojom „bežnom“ živote stretávam „bežných“ ľudí s „bežnými“ prežívaniami, starosťami, radosťami, chorobami.  Život však nie je bežný. Je úžasný. Krásny, absolútne vo svojej podstate harmonický a dokonalý. To iba my sme si ho spravili taký, aký ho žijeme (vďaka tej dualite, teda našej slobodnej vôli rozhodovať sa). Viem, naučili nás, ale mi málo robíme preto, aby sme mu porozumeli, odstraňovali nesprávne naučené, hľadali to múdre. Neustále sa učili od tých, ktorí sú pokojnejší, vyrovnanejší, aby sme vedeli počúvať srdcom.

Katka Partlová

 

Z našej fotogalérie


cviceniejogy a opekacka-20
cvicenienazobori-2
pletenie kosikov-7
Joga a grilovacka-8