Úvod Príspevky Šťastie

Prihlásiť / Odhlásiť



Kto je prítomný

Máme online 46 hostí 
PDF Tlačiť E-mail

Šťastie

Šťastie je stav, kedy sme najbližšie k Bohu. Keď sme šťastní a prežívame láskyplné obdobie,  môžeme sa na všetkých úrovniach spojiť s božím pokojom. Na všetkých sa myslí fyzické, emocionálne, či  myšlienkové telo.  Keď pozorujeme spoločnosť, človek sa v poslednom čase necíti šťastný, dokonca sa  cíti byť celkovo  viac nešťastný, chorý, nespokojný. Ak sa ale kohokoľvek z rodiny, či priateľov spýtate, či by menil svoj život za život niekoho, koho pozná, jeho odpoveď je negatívna. V prvom momente sa zdá, že: „veru by aj menil“, ale keď sa pozrie bližšie na životné starosti iného, každý radšej ostáva vo svojom žití. Určite by rád zmenil čiastkové úrovne,  obdobia svojho života, niektorých ľudí, ale život ako celok si vie ťažko predstaviť žiť v koži iného. Znamená to, že každý je spokojný so svojim životom, s tým čo má, s iným by nemenil. Každý zažívame vo svojom živote klady i zápory, negatíva i pozitíva.

Vracala som sa v sobotu popoludní z pohrebu a v tom čase išla po ceste kolóna trúbiacich, vyzdobených áut, v nich vysmiaty svadobníci a novomanželia. Tak to v živote chodí, jeden sa lúči so svojím príbuzným, iný sa teší zo svojho krásneho dňa, zo šťastia svojho blízkeho. O nejaký čas budú v tejto rodine vítať malého človiečika,  u susedov možno zažívať ťažké chvíle v ťažkej chorobe, ktovie čo život prinesie v tom čase mne. Všetci zažívame všetko. Narodenie, smrť, slávnosť, radosť, šťastie, smútok, chorobu, rozchod, odchod priateľa. Len nie v rovnakom čase. A práve ten čas nás metie. Keď sme v stave smútku, hnevu, strachu, zabúdame na to, že aj v našom živote boli a budú radostné dni. Porovnávame svoj práve prežívaný bolestný život so  životom iných. Negatívne emócie si uvedomujeme  naplno  a veľmi intenzívne. Nosíme si ich v hlavách dlho, sú súčasťou nášho života, nechávame si nimi otravovať a zamorovať telo i myseľ. Niekedy aj celé roky. Keby sme rovnako intenzívne a vedome prežívali šťastie a radosť, vtlačili by sme si ich hlboko do srdca a spomienok,  v čase ťažkostí by sa vedeli z pamäte v správnom čase  vynoriť. Potom by aj prežívaný smútok, bolesť, choroba boli miernejšie, ľahšie by sa nám znášali ťažké životné situácie. Bolo by menej nespokojnosti, či pocitu nešťastia.

Pekné a radostné chvíle si z nejakého dôvodu nevieme, alebo nechceme zapamätať. Šťastie si uvedomujeme málo, akoby iba mimochodom prechádzalo okolo nás a nestálo ani za povšimnutie. A pritom šťastie je v živote človeka veľmi potrebné, šťastie je v podstate forma našej lásky. Keď sme šťastní, máme aj dostatok lásky pre seba i pre iných. Preto si šťastie musíme neustále uvedomovať, nachádzať ho v prežívaných drobnostiach života, v jednoduchých činnostiach dňa. Šťastie a láska to je všetko, čo potrebujeme ku krásnemu prežívaniu, k zdraviu a k pokoju.

Tak ako na to, aby šťastie bolo naším trvalým hosťom? Vieme už, že telo sa skladá z viacerých vrstiev, je teda aj v priestore okolo fyzického tela. Uvedomme si tento priestor a začnime vo svojom srdci šťastie vedome tvoriť (prišiel mi na um rozprávkový „mlynček meľ“). Tvorme ho nielen  v tele, ale aj mimo tela, v priestore, v našich myšlienkach, emóciách. Vytvorme akoby opar, hmlu šťastia v sebe a okolo seba a v tomto priestore  nažívajme. Keď sme šťastní a je dostatočne vytvorený  priestor lásky, môžeme sa spojiť s božím duchom, s božou radosťou, pokojom, láskou. Bez pocitu šťastia to nepôjde – „Pomôž si človeče, aj Boh Ti pomôže.“ Zároveň spojením sa  s božím duchom  moje osobné šťastie sa posilňuje, prehlbuje. Vytvára sa ešte väčšia láska, viac radosti. Je to kruh šťastia, priestor lásky. Do tohto kruhu sa môžeme v čase našich ťažkých dní stíšiť, utiecť, ukryť, nájsť svoje bezpečie. V  tomto kruhu sa môžeme ľahko zbavovať svojich negatív,  telesných problémov, bolestí. V  kruhu lásky, šťastia, božieho pokoja nezažívame nič negatívne, nič bolestivé. Táto viera a uvedomenie nám odstráni napríklad konkrétnu bolesť tela, či duše, ktorou práve trpíme. Aj opačne, ak máme bolesť, začnime si vedome vytvárať v sebe a okolo seba šťastie. Podľa toho, ako rýchlo a  hlboko dokážem preciťovať, vnímať a prežívať šťastie a lásku v sebe, dokážem sa od svojich bolestí oslobodiť, alebo veľmi výrazne znížiť mieru bolesti. Bolesť postupne odznie úplne. Neviem ako to funguje pri dlhodobom zanedbaní tela a duše, chronických, alebo veľmi intenzívnych bolestiach. Každý si musí skúšať sám, ale začať treba, po krôčikoch.

 

Vytvoreniu pola lásky a šťastia predchádza očisťovanie mysle od minulých chýb, od súčasného negatívneho myslenia, od strachu, hnevu, smútku, posudzovania, odsudzovania, pripútanosti, hriechov... Je to veľká túžba, chcenie, potreba zbaviť sa napríklad hnevu na seba, ktorý často ani nevieme vo svojej mysli identifikovať. Viníme sa, pestujeme v sebe pocity viny, bičujeme sa výčitkami, neodpúšťame si. Ale ak sa rozhodnem, že už nikdy takéto stavy nechcem prežívať, je to prvý krok k náprave. Chcieť -  je veľmi dôležité. Bez chcenia  (je to akoby vstup do systému) sa nedostaneme k ďalšiemu kroku, ktorým je samotná slobodná vôľa zbavenia sa hnevu na seba,  nezotrvávať v hneve k sebe samému. Po uskutočnení aj tohto kroku nestojí nič v ceste k tretiemu kroku - nájsť opak toho, čoho sme sa práve vo svojom srdci zbavili. Objaviť a vyniesť na svetlo lásku k sebe. S poznaním, že všetko čo bolo a čo teraz preciťujeme, je v dokonalej božej harmónii, v  poriadku, vrátane nás a nášho myslenia (aj nesprávneho - učíme sa neustále, aj a najmä na svojich chybách).

Spolu s uvedomovaním si svojho šťastia budeme viac vnímaví, budeme si všímať svoj život, vlastnosti, myslenie, slová, pocity. Akoby sa duša chcela ešte viac očisťovať a zbavovať sa starých prehreškov.  Začneme chápať, prečo sa nám deje to, čo nás  zaťažuje. Pamäť nás vovedie do nášho nesprávneho myslenia spred mnohých rokov a my pochopíme súvislosť so súčasným nepríjemných stavom, ktorý  teraz prežívame. Môžeme sa svojmu starému nesprávnemu mysleniu pozrieť do očí, rozpoznať jeho negatívny vplyv a dopad na dnešok. Po pochopení a ľútosti, môže dôjsť k odpusteniu iným a hlavne sebe samému. Odpustením sa nielenže očisťujeme, zastavujeme súčasné negatívne dianie v našom živote, ale zároveň  očisťujeme aj naše deti a ďalšie potomstvo. Čo si vyriešime my, nepokračuje ďalej životom ako odpad po prúde rieky života. Očistí sa nielen naša duša, začne sa očisťovať celkové žitie, vstupovať do života pokoj, radosť, vzťahy sa začnú upravovať, napĺňať pokojom, celý náš život začína pomaly ale iste nadobúdať pocit spokojnosti.

Svojim očisťovaním sa nám otvárajú nové uhly pohľadu na život, na jeho fungovanie, poriadok, harmóniu, dokonalosť. Začneme  lepšie chápať veci, o ktorých  sme dovtedy počúvali, čítali, o nich premýšľali, dostavujú sa nám do mysle nové súvislosti. S novým, čistejším myslením tie isté pravdy vnímame rozšírene, hlbšie, obohatené o nové poznanie. Zvyšuje sa rýchlosť vnímania, veci do seba zapadajú, mnohé nám zrazu „dôjde, zaklapne“ a podobne. Roztočili sme si v sebe koleso, ktorého sa staneme súčasťou. V tomto kole je šťastie, pokoj, láska, múdrosť, nachádzaná pravda, svetlo, chápavosť, empatia, súcit, porozumenie, vľúdnosť.... je tam poznanie o dôležitosti celku (už sme to spomínali v inom článku). Ja ako maličká bunka  som veľmi dôležitou a nenahraditeľnou súčasťou organizmu. Bez organizmu by moja bunka nemala žiadny význam, ani samotný život. V mojom živote bude dôležitejší celok, ako ja, čo nevylučuje, ani nenarúša moju slobodnú vôľu. Cez budovanie svojho šťastia - budovanie spoločného šťastia pre všetkých. Cez spoločné šťastie k svojmu osobnému šťastiu.

A ešte jedna krásna myšlienka, ktorú som čítala pred pár dňami: „Vo svojej koži postavím sa vzpriamený a zo svojho tela uvidím svojho Boha“ (Jób, starý zákon). Je to presne o tom, čo je v týchto riadkoch. Nebyť zhrbený pod nánosom hriechov a duchovného odpadu. Očistiť si dušu, vyrovnať sa so všetkým a všetkými, vzpriamiť sa. A napojiť sa na boží pokoj, lásku a šťastie.

Katka Partlová

 

 

 

Z našej fotogalérie


cvicenienazobori-2
Koncert J.Majercika v Nitre-4
pletenie kosikov-5
Praca s energiou-4